Subscribe:

Ads 468x60px



26. februára 2014

Časté prejavy Komplexnej PTSP spôsobenej mobbingom a bossingom

Ľudia trpiaci Komplexnou PTSD spôsobenej mobbingom abossingom hlásia zhodné symptómy, ktoré tiež pomáhajú charakterizovať psychiatrické zranenie a rozlíšiť ho tak od duševnej choroby. Tieto zahŕňajú:
  • Únavu so symptómami podobnými Syndrómu chronickej únavy.
  • Veľkú zlosť z nespravodlivosti.
  • Nadmernú túžbu po uznaní, pochopení a potvrdenie svojej skúsenosti.
  • Zároveň paradoxne nechcú hovoriť o šikanovaní/mobbingu, lebo sa za to hanbia.
  • Nemajú záujem o pomstu, ale o spravodlivosť.
  • Tendencia oscilovať medzi zmierením (odpustením) a zlosťou (pomsta), čím trpí ich objektívnosť.
  • Nadmerná nestálosť, zatiaľ čo pred tým mala daná osoba stály charakter.
  • Necitlivosť – fyzická (pery, prsty) aj emocionálna (neschopnosť cítiť lásku a radosť)
  • Ťarbavosť
  • Zábudlivosť
  • Nadmerná vnímavosť a prežívanie plynutia času, zmien ročných období, precestovanej vzdialenosti.
  • Zvýšené enviromentálne povedomie, často na globálnej úrovni.
  • Majú potrebu sa zdravšie stravovať.
  • Ochota vyskúšať alternatívnu medicínu a terapiu.
  • Majú stálu potrebu ospravedlňovať všetko čo povedia alebo urobia.
  • Majú stálu snahu utvrdzovať sa, aj keď sú obklopení dobrými, pozitívnymi ľuďmi.
  • Majú nezvyčajne vysoký pocit zraniteľnosti.
  • Niekedy majú dotieravé vizualizácie.
  • Pocit bezcennosti, odmietnutia, toho že sú nechcení a že ich nikto nemá rád.
  • Pocit, že ste malý, nepodstatný a neviditeľný.
  • Neprekonateľný pocit zrady, nasledovaný nevôľou veriť niekomu ďalšiemu, dokonca ani svojim najbližším.
  • V kontraste s chronickou únavou, depresiou, atď.- občasné, falošné úsvity s náhlymi návalmi energie, ktoré sú sprevádzané pocitom „Som lepší!“, ktoré sú nasledované úplným návratom symptómov PTSP o deň až dva neskôr.
Nadmerná vina, ktorá sa prejavuje:
  • Počiatočnou neochotou niečo podniknúť a nahlásiť šikanistu, lebo by mohol prísť o prácu.
  • Neskôr je táto neochota nahradená veľkým odhodlaním niečo podniknúť proti šikanistovi, aby netrpeli aj iní, najmä ďalší terč.
  • Neochota pocítiť radosť a šťastie kvôli vlastnému pociťovaniu utrpenia iných ľudí vo svete.
  • Sklon identifikovať sa s trápením iných ľudí.
  • Zvýšený pocit bezcennosti, nehodnosti a nezaslúženia si (niektorí to volajú hanba).
  • Zvýšený zmysel zaviazanosti.
  • Neochota zarobiť alebo prijať peniaze, kvôli vnímaniu chudoby vo svete.
  • Neochota ísť na invalidný dôchodok, lebo si myslí, že jeho zdravotný stav nezodpovedá invalidite.
  • Neochota poberať dávky sociálnej podpory, na ktoré má osoba nárok.
  • Nezvyčajne silná túžba vzdelať zamestnávateľa a pomôcť zamestnávateľovi opatrenia proti šikanovaniu.
  • Ochota pomôcť ostatným, často výrazná, hraničiaca až s posadnutosťou a ignorujúca vlastné potreby.
  • Nezvyčajne vysoká inklinácia k súciteniu s ľuďmi, ktorí sú tiež stresovaní, vrátane nadriadených, dokonca aj tých, ktorí si neplnia povinnosti vyplývajúce z ich funkcie (čo môže zahŕňať aj šikanistu).

13. februára 2014

Stresový kolaps

Stresový kolaps je psychiatrickým zranením, tento je normálnou reakciou na nenormálnu situáciu. 

Stresový kolaps je prirodzeným a normálnym výsledkom dlhodobého vystavenia negatívnej a neznesiteľnej psychickej záťaži. Telo vám hovorí – „Nie som schopné fungovať v týchto podmienkach dlhodobého, negatívneho stresu, takže spravím niečo dramatické, aby som sa uistilo, že znížiš alebo odstrániš tento stres, inak tvoje telo utrpí nenapraviteľnú škodu, konaj teraz“. Stresový kolaps je možno predpovedať dni alebo týždne dopredu.

Ak to dôjde až do štádia precitlivenosti, krehkosti, ostražitosti a osamelosti, dostaví sa stresový kolaps. Osoba urgentne potrebuje lekársku pomoc. V tomto štádiu je už vysoké riziko samovraždy. Zdrojom negatívneho stresu v organizácii býva správanie istého človeka – sériového šikanistu.  
Mobbing a bossing je hlavnou príčinou negatívneho a neznesiteľného stresu na pracovisku v dnešnej dobe.
  • S osobou, ktorá utrpí kolaps zo stresu je často zaobchádzané, ako s duševne chorým. Tento človek je poslaný k psychiatrovi a sú mu nasadené lieky, ktorými sa lieči duševná choroba. Často je takýto pacient podporovaný, niekedy až prinútený k tomu, aby sa dal hospitalizovať na psychiatrii. Náhly presun z pracovného prostredia do prostredia uzavretej psychiatrickej liečebne v ktorej sa liečia schizofrenici, narkomani a ďalší ľudia so skutočnými duševnými chorobami zvykne skôr priťažiť, ako zmierniť prežívanú traumu. Slová ako „pacient“, „psychiater“, „psychiatrické oddelenie“, atď. bývajú kolegami, priateľmi a rodinou často preložené ako „blázon“, „cvokár“, „blázinec“, „cvokáreň“ a iné nevhodné výrazy.
  • Šikanista tieto tvrdenia potvrdzuje, a často sa postará o to, aby osobné záznamy jeho terča obsahovali záznam o „duševnom stave/problémoch“. Niekedy sa šikanista rozhodne vyprodukovať vlastnú, amatérsku diagnózu duševnej choroby – toto je však šikanistov vlastný duševný stav.
  •  V 1. a 2. svetovej vojne boli vojaci trpiaci PTSP označený za „zbabelcov“ a „dezertérov. Ich velitelia, ktorí ich takto označovali boli často hlboko v tyle, mimo realitu a kontaktu s nepriateľom a s dennými hrôzami, ktoré títo vojaci prežívali.
  • Osoba, ktorá je šikanovaná má často pocit, že začína šalieť – v tomto môže byť utvrdzovaná ľuďmi, ktorí sa jej snažia poškodiť. Nejedná sa však o šialenstvo, PTSP je zranenie, nie duševná choroba.
    Niekedy sú používané termíny „psychóza“ (duševná choroba) a „neuróza“ (psychiatrické zranenie). Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma stavmi je, že psychotická osoba si neuvedomuje svoj stav, že sa jedná o duševnú chorobu, zatiaľ čo neurotická osoba si často uvedomuje svoj stav, prečo k nemu došlo. 
  • Sériový šikanista nedokáže správne posúdiť svoje správanie a neuvedomuje si dôsledky tohto správania na ostatných, toto je kľúčovým znakom psychózy, no v prípade sériového šikanistu je táto ľahostajnosť pravdepodobne skôr voľbou, ako stavom. Pri terčoch šikanovania sa snažím vyhýbať slovám „neuróza“ a „neurotik“, ktoré nemajú pre ľudí bez vzdelania v oblasti psychológie žiadny význam. Nadmerná precitlivenosť a nadmerná ostražitosť môžu u soby trpiacej PTSP pravdepodobne vyvolať nevhodnú reakciu, ak sú požité slová „neurotik“ a „neuróza“, terč šikanovania môže nadobudnúť dojem, že si za svoj stav môže sám.
  • Zásadným rozdielom medzi kolapsom zo stresu a nervovým/duševným kolapsom je, že osoba prežívajúca kolaps zo stresu hovorí o snahe vyriešiť svoju situáciu v práci (ktorá je príčinou psychických problémov), plánuje právne kroky proti šikanistovi a proti zamestnávateľovi, chce sa obrátiť na odbory alebo právneho zástupcu, atď.
Transformácia
Kolaps zo stresu je transformačnou skúsenosťou osoby, ktorá ak je správne podchytená, môže napokon prispieť a obohatiť život toho, kto ju prežije. No, dokončenie tohto transformačného procesu môže byť dlhé a bolestivé. Tradičný prístup našej spoločnosti k tomuto transformačnému procesu – nasadiť lieky, prípadne hospitalizovať, môže byť síce dobre myslený, ale v skutočnosti znižuje hodnotu tohto procesu.
  • Ako by ste sa cítili, keby vám bolo povedané, že stresový kolaps môžete vnímať ako prielom? 
  • Ako by ste sa cítili, keby vám niekto povedal, že stresový kolaps prišiel, aby vás nabudil do toho, čo je vaším skutočným zmyslom existencie na tejto planéte? 
  • Ako by to zmenilo vaše vnímanie vecí, ak by vám bolo povedané, že stresový kolaps vám nakonfiguruje mozog tak, aby vám umožnil vydať sa na cestu k splneniu svojho poslania?
Prezident Abraham Lincoln skolaboval zo stresu vo veku 27 rokov a až do jeho zvolenia za prezidenta Spojených štátov amerických bol pomerne neúspešným politikom. Napriek tomu sa stal jedným z najvýznamnejších politikov svojej doby a jedným z najvýznamnejších politikov svojej krajiny vôbec.

9. februára 2014

Časté symptómy PTSP, ktoré hlásia postihnutí

Veľa tých, čo zažili šikanovanie na pracovisku si nedokáže nájsť znova prácu. Silný pocit viny, ktorý daný človek prežíva mu bráni vyjednať si náležitú cenu za svoju prácu, alebo podmienky jej vykonania. Táto osoba môže byť nenáležite štedrá – rozdáva a obdarúva nadmerne. Terč šikanovania sa snaží pochopiť a vyriešiť to, čo sa deje. Jeho partner je často zmetený, podráždený, vystrašený a nahnevaný. Odlúčenie a rozvod sú v týchto prípadoch pomerne časté. 
Šikanista využíva rozpaky, situáciu, strach a hanbu osamoteného jedinca. Kontroluje a umlčuje svoju obeť. Využíva strach ostatných zúčastnených. 

Symptómy Post traumatickej stresovej poruchy

  • nadmerná ostražitosť (podobná paranoji, paranojou však nie je)
  • prehnaná počiatočná reakcia na situácie
  • podráždenosť
  • náhle výlevy zlosti
  • záblesky pamäti (na udalosť), nočné mory, dotieravé spomienky, „prehrávanie“ (v hlave), vizualizácie
  • spúšťače (návalov paniky, atď.) budovy, miestnosti, šikanistove auto, určité frázy, atď.
  • poruchy spánku
  • vyčerpanie a chronická únava
  • reaktívna depresia
  • pocit viny
  • pocity osamotenia, odtrhnutia od sveta
  • vyhýbavé správanie
  • nervozita a úzkosť
  • fóbia z určitých činností, udalostí alebo objektov
  • iracionálne alebo impulzívne správanie
  • strata záujmu
  • strata ambícií
  • neschopnosť pociťovať radosť a potešenie
  • slabá koncentrácia
  • oslabená pamäť
  • bolesti kĺbov a svalov
  • emocionálna otupenosť
  • fyzická otupenosť
  • nízka sebaúcta
  • nesmierny pocit nespravodlivosti a silné odhodlanie s tým niečo urobiť

5. februára 2014

Zdravotné dôsledky mobbingu a bossingu

Stresový kolaps je psychiatrickým zranením, tento je normálnou reakciou na nenormálnu situáciu. 

Stresový kolaps je prirodzeným a normálnym výsledkom dlhodobého vystavenia negatívnej a neznesiteľnej psychickej záťaži. Telo vám hovorí – „Nie som schopné fungovať v týchto podmienkach dlhodobého, negatívneho stresu, takže spravím niečo dramatické, aby som sa uistilo, že znížiš alebo odstrániš tento stres, inak tvoje telo utrpí nenapraviteľnú škodu, konaj teraz“. Stresový kolaps je možno predpovedať dni alebo týždne dopredu.

Ak to dôjde až do štádia precitlivenosti, krehkosti, ostražitosti a osamelosti, dostaví sa stresový kolaps. Osoba urgentne potrebuje lekársku pomoc. V tomto štádiu je už vysoké riziko samovraždy. Zdrojom negatívneho stresu v organizácii býva správanie istého človeka – sériového šikanistu.  
Mobbing a bossing je hlavnou príčinou negatívneho a neznesiteľného stresu na pracovisku v dnešnej dobe.
  • S osobou, ktorá utrpí kolaps zo stresu je často zaobchádzané, ako s duševne chorým. Tento človek je poslaný k psychiatrovi a sú mu nasadené lieky, ktorými sa lieči duševná choroba. Často je takýto pacient podporovaný, niekedy až prinútený k tomu, aby sa dal hospitalizovať na psychiatrii. Náhly presun z pracovného prostredia do prostredia uzavretej psychiatrickej liečebne v ktorej sa liečia schizofrenici, narkomani a ďalší ľudia so skutočnými duševnými chorobami zvykne skôr priťažiť, ako zmierniť prežívanú traumu. Slová ako „pacient“, „psychiater“, „psychiatrické oddelenie“, atď. bývajú kolegami, priateľmi a rodinou často preložené ako „blázon“, „cvokár“, „blázinec“, „cvokáreň“ a iné nevhodné výrazy.
  • Šikanista tieto tvrdenia potvrdzuje, a často sa postará o to, aby osobné záznamy jeho terča obsahovali záznam o „duševnom stave/problémoch“. Niekedy sa šikanista rozhodne vyprodukovať vlastnú, amatérsku diagnózu duševnej choroby – toto je však šikanistov vlastný duševný stav.
  •  V 1. a 2. svetovej vojne boli vojaci trpiaci PTSP označený za „zbabelcov“ a „dezertérov. Ich velitelia, ktorí ich takto označovali boli často hlboko v tyle, mimo realitu a kontaktu s nepriateľom a s dennými hrôzami, ktoré títo vojaci prežívali.
  • Osoba, ktorá je šikanovaná má často pocit, že začína šalieť – v tomto môže byť utvrdzovaná ľuďmi, ktorí sa jej snažia poškodiť. Nejedná sa však o šialenstvo, PTSP je zranenie, nie duševná choroba.
    Niekedy sú používané termíny „psychóza“ (duševná choroba) a „neuróza“ (psychiatrické zranenie). Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma stavmi je, že psychotická osoba si neuvedomuje svoj stav, že sa jedná o duševnú chorobu, zatiaľ čo neurotická osoba si často uvedomuje svoj stav, prečo k nemu došlo. 
  • Sériový šikanista nedokáže správne posúdiť svoje správanie a neuvedomuje si dôsledky tohto správania na ostatných, toto je kľúčovým znakom psychózy, no v prípade sériového šikanistu je táto ľahostajnosť pravdepodobne skôr voľbou, ako stavom. Pri terčoch šikanovania sa snažím vyhýbať slovám „neuróza“ a „neurotik“, ktoré nemajú pre ľudí bez vzdelania v oblasti psychológie žiadny význam. Nadmerná precitlivenosť a nadmerná ostražitosť môžu u soby trpiacej PTSP pravdepodobne vyvolať nevhodnú reakciu, ak sú požité slová „neurotik“ a „neuróza“, terč šikanovania môže nadobudnúť dojem, že si za svoj stav môže sám.
  • Zásadným rozdielom medzi kolapsom zo stresu a nervovým/duševným kolapsom je, že osoba prežívajúca kolaps zo stresu hovorí o snahe vyriešiť svoju situáciu v práci (ktorá je príčinou psychických problémov), plánuje právne kroky proti šikanistovi a proti zamestnávateľovi, chce sa obrátiť na odbory alebo právneho zástupcu, atď.
Transformácia
Kolaps zo stresu je transformačnou skúsenosťou osoby, ktorá ak je správne podchytená, môže napokon prispieť a obohatiť život toho, kto ju prežije. No, dokončenie tohto transformačného procesu môže byť dlhé a bolestivé. Tradičný prístup našej spoločnosti k tomuto transformačnému procesu – nasadiť lieky, prípadne hospitalizovať, môže byť síce dobre myslený, ale v skutočnosti znižuje hodnotu tohto procesu.
  • Ako by ste sa cítili, keby vám bolo povedané, že stresový kolaps môžete vnímať ako prielom? 
  • Ako by ste sa cítili, keby vám niekto povedal, že stresový kolaps prišiel, aby vás nabudil do toho, čo je vaším skutočným zmyslom existencie na tejto planéte? 
  • Ako by to zmenilo vaše vnímanie vecí, ak by vám bolo povedané, že stresový kolaps vám nakonfiguruje mozog tak, aby vám umožnil vydať sa na cestu k splneniu svojho poslania?
Prezident Abraham Lincoln skolaboval zo stresu vo veku 27 rokov a až do jeho zvolenia za prezidenta Spojených štátov amerických bol pomerne neúspešným politikom. Napriek tomu sa stal jedným z najvýznamnejších politikov svojej doby a jedným z najvýznamnejších politikov svojej krajiny vôbec.

1. februára 2014

Definícia PTSP

Post traumatická stresová porucha (PTSP) je prirodzenou emocionálnou reakciou na vážne traumatizujúci zážitok. Je to normálna reakcia na nenormálnu situáciu.
Osoba prežije traumatizujúci zážitok pri ktorom pocítila nasledujúce:
  • Osoba prežila alebo bola svedkom alebo musela čeliť udalosti alebo udalostiam, ktoré zahŕňali priame ohrozenie života alebo vážne poškodenie zdravia seba alebo niekoho iného.
  • Reakcia osoby zahŕňala intenzívny strach, bezmocnosť alebo zdesenie.
Traumatizujúca udalosť je neustále nanovo prežívaná nasledujúcimi spôsobmi:
  • Opakujúce sa dotieravé hrozivé spomienky na udalosť, ktoré zahŕňajú obrazy, myšlienky alebo dojmy.
  • Opakujúce sa hrozivé sny o danej udalosti.
  • Prežívanie alebo pocity ako pri danej udalosti (napr. znovu prežívanie, ilúzie, halucinácie a disociačné záblesky a návaly – človek opätovne prežíva udalosť a nevníma skutočný svet okolo seba, vrátane tých pri prebúdzaní alebo pod vplyvom omamných látok).
  • Intenzívne psychologické utrpenie pri vystavení vnútorným alebo vonkajším podnetom, ktoré symbolizujú alebo pripomínajú aspekt traumatickej udalosti.
  • Fyziologická reaktívnosť pri vystavení vnútorným alebo vonkajším podnetom, ktoré symbolizujú, alebo pripomínajú aspekt traumatickej udalosti.
Pretrvávajúca vyhýbavosť stimulom spojeným s traumou a všeobecná otupenosť zmyslov (ktorá nebola prítomná pred traumou) ktorú indikujú aspoň tri z nasledujúcich príznakov:
  • Snaha vyhnúť sa myšlienkam, pocitom alebo konverzácii spojeným s traumou.
  • Snaha vyhnúť sa aktivitám, miestam alebo ľuďom ktoré privolávajú spomienky na traumu.
  • Neschopnosť spomenúť si na dôležitý aspekt traumy.
  • Významne znížený záujem alebo účasť na obľúbených aktivitách.
  • Pocit oddelenia alebo odcudzenia od ostatných.
  • Znížené pociťovanie náklonnosti (neschopnosť pociťovať lásku).
  • Pocit skrátenej budúcnosti (človek nepredpokladá, že bude mať kariéru, manželstvo, deti a normálnu dĺžku života).
Pretrvávajúce symptómy zvýšenej reakcie na nebezpečenstvo (ktoré neboli prítomné pred traumou) indikované prítomnosťou aspoň dvoch nasledujúcich príznakov:
  • Problémy so spánkom – obtiažne zaspávanie, skoré prebúdzanie.
  • Podráždenosť a výbuchy zlosti.
  • Problém so sústredením.
  • Nadmerná ostražitosť.
  • Prehnané počiatočné reakcie.
  • Symptómy trvajú viac než mesiac.
  • Narušenie spôsobuje klinicky významné utrpenie alebo obmedzenie sociálneho života, v práci alebo v inej významnej oblasti života. 
Kľúčovým aspektom Komplexnej PTSP je pocit uväznenia a nemožnosti úniku zo situácie. Napriek protichodnému názoru niektorých ľudí, uniknúť zo situácií domáceho násilia a šikanovania na pracovisku môže byť veľmi ťažké.  

V prípade šikanovania na pracovisku je viac dôvodov, prečo je to tak: financie, nemožnosť nájsť si inú prácu, vysoký vek, nemožnosť presťahovania sa. Najhoršie zo všetkého je nemožnosť získať dobré odporúčanie – šikanista spraví hocičo, aby očiernil meno osoby, často na celé roky. 

Za 7 rokov činnosti Národnej linky pomoci šikanovaným na pracovisku zaznamenali viac ako 8000 prípadov šikanovania, vo väčšine prípadov (viac než 80%), bol volajúcim administratívny pracovník, ktorý sa stal obeťou sériového šikanistu, ktorého profil správania nasvedčuje poruchu osobnosti. Volajúci často hovoria o predchodcoch ktorí sa zrútili zo stresu, odišli na invalidný dôchodok alebo boli prepustení kvôli zlému zdravotnému stavu – toto všetko bolo spôsobené tým istým jednotlivcom. Niekedy volajúci spomenú samovraždy kolegov.