Stresový kolaps je psychiatrickým zranením, tento je normálnou reakciou na nenormálnu situáciu.
Stresový kolaps je prirodzeným a normálnym výsledkom dlhodobého vystavenia negatívnej a neznesiteľnej psychickej záťaži. Telo vám hovorí – „Nie som schopné fungovať v týchto podmienkach dlhodobého, negatívneho stresu, takže spravím niečo dramatické, aby som sa uistilo, že znížiš alebo odstrániš tento stres, inak tvoje telo utrpí nenapraviteľnú škodu, konaj teraz“. Stresový kolaps je možno predpovedať dni alebo týždne dopredu.
Ak to dôjde až do štádia precitlivenosti, krehkosti, ostražitosti a osamelosti, dostaví sa stresový kolaps. Osoba urgentne potrebuje lekársku pomoc. V tomto štádiu je už vysoké riziko samovraždy. Zdrojom negatívneho stresu v organizácii býva správanie istého človeka – sériového šikanistu.
Mobbing a bossing je hlavnou príčinou negatívneho a neznesiteľného stresu na pracovisku v dnešnej dobe.
- S osobou, ktorá utrpí kolaps zo stresu je často zaobchádzané, ako s duševne chorým. Tento človek je poslaný k psychiatrovi a sú mu nasadené lieky, ktorými sa lieči duševná choroba. Často je takýto pacient podporovaný, niekedy až prinútený k tomu, aby sa dal hospitalizovať na psychiatrii. Náhly presun z pracovného prostredia do prostredia uzavretej psychiatrickej liečebne v ktorej sa liečia schizofrenici, narkomani a ďalší ľudia so skutočnými duševnými chorobami zvykne skôr priťažiť, ako zmierniť prežívanú traumu. Slová ako „pacient“, „psychiater“, „psychiatrické oddelenie“, atď. bývajú kolegami, priateľmi a rodinou často preložené ako „blázon“, „cvokár“, „blázinec“, „cvokáreň“ a iné nevhodné výrazy.
- Šikanista tieto tvrdenia potvrdzuje, a často sa postará o to, aby osobné záznamy jeho terča obsahovali záznam o „duševnom stave/problémoch“. Niekedy sa šikanista rozhodne vyprodukovať vlastnú, amatérsku diagnózu duševnej choroby – toto je však šikanistov vlastný duševný stav.
- V 1. a 2. svetovej vojne boli vojaci trpiaci PTSP označený za „zbabelcov“ a „dezertérov. Ich velitelia, ktorí ich takto označovali boli často hlboko v tyle, mimo realitu a kontaktu s nepriateľom a s dennými hrôzami, ktoré títo vojaci prežívali.
- Osoba, ktorá je šikanovaná má často pocit, že začína šalieť – v tomto môže byť utvrdzovaná ľuďmi, ktorí sa jej snažia poškodiť. Nejedná sa však o šialenstvo, PTSP je zranenie, nie duševná choroba.
Niekedy sú používané termíny „psychóza“ (duševná choroba) a „neuróza“ (psychiatrické zranenie). Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma stavmi je, že psychotická osoba si neuvedomuje svoj stav, že sa jedná o duševnú chorobu, zatiaľ čo neurotická osoba si často uvedomuje svoj stav, prečo k nemu došlo.
- Sériový šikanista nedokáže správne posúdiť svoje správanie a neuvedomuje si dôsledky tohto správania na ostatných, toto je kľúčovým znakom psychózy, no v prípade sériového šikanistu je táto ľahostajnosť pravdepodobne skôr voľbou, ako stavom. Pri terčoch šikanovania sa snažím vyhýbať slovám „neuróza“ a „neurotik“, ktoré nemajú pre ľudí bez vzdelania v oblasti psychológie žiadny význam. Nadmerná precitlivenosť a nadmerná ostražitosť môžu u soby trpiacej PTSP pravdepodobne vyvolať nevhodnú reakciu, ak sú požité slová „neurotik“ a „neuróza“, terč šikanovania môže nadobudnúť dojem, že si za svoj stav môže sám.
- Zásadným rozdielom medzi kolapsom zo stresu a nervovým/duševným kolapsom je, že osoba prežívajúca kolaps zo stresu hovorí o snahe vyriešiť svoju situáciu v práci (ktorá je príčinou psychických problémov), plánuje právne kroky proti šikanistovi a proti zamestnávateľovi, chce sa obrátiť na odbory alebo právneho zástupcu, atď.
Transformácia
Kolaps zo stresu je transformačnou skúsenosťou osoby, ktorá ak je správne podchytená, môže napokon prispieť a obohatiť život toho, kto ju prežije. No, dokončenie tohto transformačného procesu môže byť dlhé a bolestivé. Tradičný prístup našej spoločnosti k tomuto transformačnému procesu – nasadiť lieky, prípadne hospitalizovať, môže byť síce dobre myslený, ale v skutočnosti znižuje hodnotu tohto procesu.
- Ako by ste sa cítili, keby vám bolo povedané, že stresový kolaps môžete vnímať ako prielom?
- Ako by ste sa cítili, keby vám niekto povedal, že stresový kolaps prišiel, aby vás nabudil do toho, čo je vaším skutočným zmyslom existencie na tejto planéte?
- Ako by to zmenilo vaše vnímanie vecí, ak by vám bolo povedané, že stresový kolaps vám nakonfiguruje mozog tak, aby vám umožnil vydať sa na cestu k splneniu svojho poslania?
Prezident Abraham Lincoln skolaboval zo stresu vo veku 27 rokov a až do jeho zvolenia za prezidenta Spojených štátov amerických bol pomerne neúspešným politikom. Napriek tomu sa stal jedným z najvýznamnejších politikov svojej doby a jedným z najvýznamnejších politikov svojej krajiny vôbec.
